Budova Lýcea nadobudla dnešnú podobu po viacerých prestavbách, pričom základy novej budovy sa viažu k roku 1774. Na Lýceu sa vyučovalo osem jazykov, ponúkalo študentom vzdelanie vo filozofii, teológii i práve a toto vzdelanie im umožňovalo pokračovať v štúdiu na najlepších vysokých školách v celej Európe.
Kežmarské Lýceum s elitným pedagogickým zborom a veľkou mierou tolerantnosti priťahovalo študentov rôznych národností a náboženského vierovyznania. Študovali tu najvýznamnejší literáti, historici, filozofi, lekári, technici i matematici. Azda najznámejším študentom bol Pavol Országh Hviezdoslav, ktorý študoval na lýceu vďaka štipendiu a zmaturoval na samé jednotky až z deviatich vyučovacích predmetov.
Študovať bez kníh nie je možné, preto popri škole rozkvitala i školská knižnica. Obohacovali ju pedagógovia, samotní študenti a mecenáši. Azda najvýznamnejší dar pochádza z pozostalosti Teodora de Jóny, ktorá tvorila viac než 15 000 kníh.
Počas stáročí vznikol knižný fond pozostávajúci zo 150 000 kníh, čím sa Lyceálna knižnica radí medzi najväčšie školské historické knižnice v strednej Európe.
Najvzácnejšie knihy tvorí súbor 55 prvotlačí. Jedná sa o knihy vytlačené medzi rokmi 1470 až 1500. Ďalších 3 000 kníh pochádza z obdobia do roku 1600.
K svetovým unikátom patrí napr. rukopis dejín mesta Kolín nad Rýnom z roku 1437 či svadobný poriadok mesta Augsburg z roku 1581. Najťažšia kniha váži 12 kg, kým najmenšia iba 55 gramov.
Od roku 1981 je Lýceum vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.
Ivana Bjalončíková a Zuzana Vybíralová