• História školy v Toporci

         

                    Keby sme mali pátrať po úplnom začiatku vzdelávania v Toporci, museli by sme zájsť až do roku 1670, kedy sa sem zo Spišského Hrhova presunula významná škola pre magnátov, ktorá fungovala pod názvom Paedagogia nobilum Toporczenciz alebo aj Gymnázium. Táto škola, samozrejme, nebola dedinskou základnou školou, kde by sa žiaci učili čítať, písať a počítať, ale bola to škola zameraná na vyššie vzdelávanie. Navštevovali ju zámožní šľachtici zo širokého okolia a učili sa tu šľachtické čnosti, jazyky: gréčtinu, latinčinu, nemčinu. Túto školu založil miestny šľachtický rod Görgeyovcov a inklinovala k reformačným myšlienkam Martina Luthera. Vyučovalo sa na nej až do roku 1735, kedy škola zanikla.

                    O začiatkoch vzdelávania pre deti a mládež v Toporci pátrame ďalej a z knihy o Toporci sa dozvedáme, že prvá ľudová škola tu vznikla asi tiež v roku 1670. Bola to nemecko- evanjelická škola a jej zriaďovateľom bola cirkev. Jej podporovateľmi boli tiež Görgeyovci. Z tohto obdobia nemáme presné informácie, ako táto škola fungovala, a čo sa na nej presne vyučovalo. Vieme len, že v nej pracoval jeden učiteľ, ktorý bol zároveň aj kostolným služobníkom, organistom a dokonca aj notárom obce.

                    Z písomnej zmienky z roku 1818 sa dozvedáme, že v tomto období bol učiteľom Mattias Klein. Zachovala sa jeho pracovná zmluva, z ktorej sa okrem iného môžeme dozvedieť, že školu navštevovali chlapci aj dievčatá evanjelického vierovyznania a učili sa  čítať, písať, počítať, prírodné vedy a náboženstvo. Školský rok trval od skončenia žatvy až do 1. mája, kedy žiaci museli vykonať skúšku pred farárom a obecnou radou.

                    V roku 1855 bola v Uhorsku zavedená povinná školská dochádzka pre deti od 6 do 10 rokov (od roku 1879 od 6 do 12 rokov) a dozor  na ľudových školách prevzal štát. V tomto období bola do škôl zavedená aj maďarčina ako povinný predmet a od roku 1902 bola maďarčina ustanovená aj ako vyučovací jazyk. Situácia sa zmenila počas prvej svetovej vojny. Začalo sa vyučovať v slovenskom jazyku. Zisťujeme, že v tomto období ľudovú školu v Toporci postupne riadili: Gabriel Chlebák, miestny kňaz Andrej Háber, Elizabeta Elsa Staneková a Bedrich Franek (ktorý bol účastníkom bojov počas 1. svetovej vojny).

        Okrem ľudovej školy v obci fungovala naďalej aj nemecká ľudová škola, ktorú spravovala evanjelická cirkevná farská obec. Od vzniku slovenského štátu  prešli všetky školy pod správu dedín a tým sa stali necirkevnými. Posledný učiteľ, ktorý vyučoval na nemeckej ľudovej škole bol Franz Diener. Po vysťahovaní nemeckého obyvateľstva nemecká ľudová škola  zanikla.

                    Po druhej svetovej vojne miestni žiaci naďalej navštevovali základnú školu, ktorá mala svoje sídlo v strede obce v budove tzv. starej školy. Bola tu však kapacita iba pre žiakov od prvého ročníka po piaty ročník. Tí starší museli navštevovať druhý stupeň buď v Spišskej Belej alebo v Podolínci.

                    V rokoch 1966- 1967 bola postavená nová budova školy na mieste, kde stojí dodnes a pri starej budove školy bola otvorená školská jedáleň. Od týchto rokov počet žiakov neustále rástol. Napríklad, v roku 1978 školu navštevovalo 539 žiakov z Toporca, Holumnice, Jurského a Ihľan. Aj tento fakt poukazoval na potrebu zvýšenia kapacity školy. V toku 1981 bola otvorená školská družina a prístavba školy (dnes sa tu nachádzajú triedy 1. stupňa, a piateho ročníka) sa začala v roku 1989. Komplexnou rekonštrukciou a modernizáciou prešla škola v školskom roku 2009/2010. V tomto období sa začalo aj s výstavbou školskej telocvične, ktorá bola slávnostne otvorená v školskom roku 2018/2019. 

              

              

                    Od začiatku 50. rokov bol riaditeľom základnej školy v Toporci Andrej Vaskovský, ktorého v roku 1962 vystriedal Jozef Duran pochádzajúci z Trnavy. Jeho zástupcom bol Ján Vašaš. Škola mala vtedy 8 tried a 326 žiakov. K dispozícii bolo len 5 učební, preto sa muselo vyučovať na smeny. V roku 1970 nastúpil na svoju riaditeľskú funkciu Ján Vašaš a v roku 1983 ho vystriedal Ján Tyrpák. V školskom roku 1991/92 začal školu riadiť  Milan Gaľa, pod ktorého vedením prešla škola na právnu subjektivitu. Jeho nástupcom od šk. roku 2008/2009 bol Michal Babej a od školského roku 2019/20 je riaditeľkou školy Nataša Kovalská.

        Od vystavenia súčasnej budovy školy až po dnešok sa v škole vystriedalo viac než 170 učiteľov. Najväčšia fluktuácia bola predovšetkým do obdobia 90. rokov. Neboli výnimkou školské roky, počas ktorých sa striedalo aj 6-7 učiteľov. Z knihy o obci Toporec sa dozvedáme aj o mnohých učiteľoch, ktorí sa nielenže snažili žiakom vštepiť  základné vedomosti. Mnohí z nich sa dlhodobo podieľali na obohatení kultúrneho života v obci. Každý rok sa v Toporci nacvičovali divadelné predstavenia pod vedením p. Ondrejkovej, Jána Venglára, Jozefa Durana, Jána Vašaša a ďalších. Mládež tak postupne predviedla rôzne divadelné predstavenia ako napr.: Pytliakova žena, Hora volá, Kristína, Hľadá sa mladucha a kvočka, Trampoty s láskou a iné.

        Zaujímavosti

                 Ak by sme pozorne listovali v kronike školy, zistili by sme rôzne zaujímavosti, ktoré priniesol sám život. Spomenieme niektoré z nich:

        V novembri 1967 sa na škole uskutočnila prvá inšpekcia, ktorá vytkla žiakom škaredé písmo. Kronikár pán Vašaš opisuje, že vedľa školy bola vybudovaná aj učiteľská bytovka, ktorá mala vyriešiť problém s neustále chýbajúcimi kvalifikovanými silami v pracovnom kolektíve. V bytovke však chýbalo ústredné kúrenie, a to údajne odrádzalo mnohých záujemcov o učiteľské miesto v Toporci.

        Do roku 1969 sa na škole vyučovalo aj každú druhú sobotu. Až v šk. roku 1968/69 bol zavedený 5- dňový pracovný týždeň. Rok 1971 sa spomína ako plodný rok, keďže bol vysadený ovocný sad s 80 jabloňami v areáli školy. Počas minulého režimu bolo úplne bežné, že sa každý školský rok učitelia  aj žiaci zúčastňovali zemiakových brigád. V roku 1972 na škole vypukla epidémia brušného týfusu, kedy bolo hospitalizovaných až 50 žiakov školy. V roku 1983 sa na škole pod vedením M. Babeja konal prvý lyžiarsky výcvik a v roku 1989 sa pod záštitou učiteľky E. Jadroňovej uskutočnila návšteva družobnej školy z Koškoviec z okresu Humenné. V máji 1989 sa na škole prvýkrát objavil kopírovací prístroj, ktorý určite značne uľahčil prácu vtedajším učiteľom. Na začiatku nastávajúceho školského roka pribudol do školy ďalší z technických vynálezov, a to prvý samočinný počítač PMD 85. V novembri 1990 sa konala historicky prvá voľba riaditeľa školy. Dovtedy menovala riaditeľa komunistická strana. Volili ho všetci učitelia, no so zvolením nového vedenia bol značný problém, keďže sa museli konať až štyri kolá. Z kroniky sa dozvedáme, že niekdajšie oslovenie učiteľov: súdruh učiteľ a súdružka učiteľka bolo v apríli 1990 zrušené a zaviedlo sa dnešné oslovovanie. V roku 1990 sa žiaci školy zúčastnili výletu do Prahy. Cestovali tam vlakom a organizáciu celého výletu zvládla M. Vašašová s pomocou učiteľov R. Myszu a M. Babeja. Školu neobišli ani negatívne udalosti. Konkrétne v roku 1990 sa do objektu školy vlámali neznámi páchatelia, ktorí spôsobili škodu vo výške 3000 Kčs. K pozitívam patrí obnovenie dávnej tradície príchodu sv. Mikuláša v roku 1990.

        Úspechy žiakov, učiteľov a školy

        Počas celej histórie školy v Toporci sa v školských laviciach vystriedalo mnoho žiakov. Niektorí z nich sa zúčastňovali aj početných mimoškolských aktivít, súťaží a akcií. Vynaložili na to nemalé úsilie a najvýznamnejšie úspechy si trochu pripomenieme.

        Učiteľ Vladimír Imrich založil tradíciu zberu liečivých rastlín. Zber sa konal aj formou súťaže medzi jednotlivými žiakmi. Zberali sa bylinky ako napr. prvosienka jarná, hluchavka biela, lastovičník. V rámci zberu žiaci z Toporca zúčastňovali aj okresnej súťaže. Naša škola zvíťazila v okresnom kole tejto súťaže niekoľkokrát, a to v šk. rokoch 1982, 1985. Vďaka týmto úspechom školu navštívila aj Československá televízia, aby tu natočila reportáž pre reláciu Pionerska lastovička. Naši žiaci žali úspechy aj v súťaži Poznaj a chráň prírodu a svoju vlasť. V roku 1972/73 žiak Ján Maday zvíťazil v okresnom kole  tejto geologickej súťaže, v roku 1976 to bola žiačka Mária Harendarčíková,  v roku 1978 Ľubomír Klimek, a v roku 1989 Miriam Regecová, ktorí taktiež zvíťazili v okresnom kole tejto súťaže. V roku 1975 sa 12 žiakov- chlapcov zúčastnilo na Československej spartakiáde v Prahe na Strahove pod vedením učiteľky Ľuby Rusňákovej. V roku 1990 sa naša škola zapojila do súťaže Mladý včelár, v rámci ktorej získala  1. miesto v okresnom kole a 3. miesto v krajskom kole. Bolo to zásluhou žiakov: Milan Bernátek, Miroslav Dragošek, Miroslav Harendarčík.

        Naši žiaci nezaostávali ani vo vedomostných či speváckych súťažiach. V šk. roku 1996/97 žiačka Dominika Fiasová obsadila 1. miesto v okresnom kole a 3. miesto v krajskom kole v súťaži Rozprávkové vretienko, v tom istom roku obsadil Radovan Vašaš 3. miesto v okresnom kole Pytagoriády, Janka Klimeková 3. miesto  v speváckej súťaži Zorničkin slávik v okresnom kole a  Valéria Mruková sa zúčastnila Majstrovstiev  Európy v súťaži GO.

         

         

        Zdroje:

        Kronika školy

        Hans Kobialka, Potanko Jozef: Toporec kedysi a dnes

        www.toporec.sk

         

        Spracovala: Mgr. Mária Rezničáková

         

         

         

    • Kontakty

      • Základná škola Toporec
      • skola@zstoporec.edu.sk
      • 052/4594137
      • Základná škola, Školská 7/6, 059 95 Toporec
      • 3615895O
  • Fotogaléria

    • Zachráňme si Zem - Súťaž v zbere plastových fliaš a vrchnákov
    • Deň otvorených dverí SŠ v Kežmarku
    • Pytagoriada
    • Vesmír očami detí
    • Karneval
    • Valentínska pohľadnica
    • Miss bábika
    • Mikulášsky turnaj
    • Hviezdoslavov Kubín
    • Vianočný program
    • Advent v 1. ročníku
    • Olympiáda z Dejepisu, Občianskej náuky a Ľudských práv