ŠKOLSKÝ PARLAMENT sa na našej škole vytvoril v školskom roku 2012/2013 a od tej doby funguje s obmenami názvov a ich členov dodnes.
školský parlament sa na našej škole vytvoril v školskom roku 2012/2013. Je to samosprávna skupina žiakov, ktorí ako zástupcovia svojich spolužiakov vyjadrujú ich názory a záujmyna pôde rady, predkladajú návrhy na nové aktivity v škole a hľadajú riešenia aktuálnych problémov. Mal by vytvoriť medzičlánok medzi žiakmi a učiteľmi.
Prácou školského parlamentu chceme na škole docieliť spoluprácu pedagógov a žiakov pri utváraní i realizácii plánov spoločnej činnosti, nahradiť pasívnu účasť žiakov na spoločenských podujatiach ich priamou aktivitou na výbere, príprave, realizácii i hodnotení, naučiť žiakov verejne vystupovať, vhodne argumentovať svoje názory i názory rovesníkov z tried, niesť istú mieru zodpovednosti za život vo svojej škole a zároveň podporiť sebadôveru, samostatnosť, tvorivosť a umožniť sebarealizáciu žiakov a zážitkovou formou si vyskúšať v malom školu demokracie a života.
Členmi sú zvolení zástupcovia 5. - 9. ročníka, ktorí sa stretávajú v zmysle štatútu i rokovacieho poriadku na pracovných stretnutiach raz za mesiac. Zasadnutia zvoláva jej predseda. Na zasadnutiach zástupcovia tried referujú, ako splnili uložené úlohy z posledného zasadnutia, hovoria o tom, čo ich trápi, čo navrhujú zmeniť, tlmočia názory a návrhy svojich spolužiakov. Do rokovania v prípade potreby vstúpi zodpovedný pedagóg. Je to však vstup len usmerňujúci, nie prikazujúci. Parlament sa môže vyjadrovať k otázkam, ktoré sa týkajú chodu školy, k podnetom z jednotlivých tried, k problémom vo výchovno-vzdelávacom procese. Parlament sa zapája do organizácie celoškolských aktivít, spoluorganizácie školských súťaží, zlepšovania vzťahov v škole a triede i do odstraňovania nedorozumení v komunikácii učiteľ - žiak, žiak – učiteľ.
Školským parlamentom vedieme žiakov k tomu, aby sa sami naučili rozlišovať klady a zápory, ktoré prináša život a vyberať z nich také podnety, ktoré prispievajú ku kladnému rozvoju ich osobnosti a nie k pasivite, nezodpovednosti, nedisciplinovanosti a „zlému správaniu", ktoré niektorí ľudia ospravedlňujú vetou - „veď máme demokraciu".
Autor: Mgr. Martin Gurecký
Štatút a stanovy Školského parlamentu
1.1 ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
1. Školský parlament je zložený zo žiakov 5. až 9. ročníka a jedného pedagogického pracovníka.
2. Sídlom rady je ZŠ Toporec.
1.2 POSLANIE
Poslaním Školského parlamentu je:
1. Riešenie výchovno-vyučovacích problémov
2. Navrhovanie opatrení na zlepšenie všetkých činností na škole
3. Vylepšenie vzájomných vzťahov medzi žiakmi a pedagogickými pracovníkmi
- zavádzanie prvkov demokracie pri vzájomnom kontakte učiteľa a žiaka
- predchádzanie a odstraňovanie vzájomných nedorozumení
4. Hľadanie spoločných postupov pri organizovaní mimoškolskej činnosti žiakov
5. Monitorovanie náznakov šikanovania a xenofóbie
6. Riešenie priestupkov žiakov voči školskému poriadku
1.3 CIEĽ ČINNOSTI Školského parlamentu
1. Žiackou školskou radou budeme viesť žiakov k tomu, aby sa sami naučili rozlišovať kladné a záporné stránky života a vyberať z nich také podnety, ktoré prispievajú ku kladnému rozvoju ich osobnosti a nie k pasivite, nezodpovednosti a nedisciplinovanosti.
2. Cieľom je naučiť žiakov verejne vystupovať, vhodne argumentovať svoje názory i názory rovesníkov z tried, niesť istú mieru zodpovednosti za život vo svojej škole a zároveň podporiť sebadôveru, samostatnosť, tvorivosť a umožniť sebarealizáciu žiakov, zážitkovou formou si v „malom“ vyskúšať školu demokracie a života.
ORGANIZÁCIA ČINNOSTI ŠKOLSKÉHO PARLAMENTU
1. Žiaci 5.až 9. ročníka si zvolia na triednickej hodine jedného žiaka, ktorý bude triedu zastupovať v Školskom parlamente. V prípade nespokojnosti
s jeho činnosťou majú právo tohto žiaka odvolať hlasovaním v triede a zvoliť si nového. /Včas o tom informujú predsedu, alebo podpredsedu ŠP/. Zvolený žiak si vyberie svojho zástupcu, ktorý ho bude zastupovať v prípade neprítomnosti.2. Funkčné obdobie členov Školského parlamentu je jeden školský rok.
3. Zástupcovia Školského parlamentu si medzi sebou zvolia predsedu, podpredsedu a zapisovateľa.
4. Zástupcu pedagogického zboru určí riaditeľ školy. Určený pedagóg do rokovania vstupuje len vo výnimočných prípadoch, ak žiaci potrebujú radu, alebo pomoc a jeho vstup je len usmerňujúci, nie prikazujúci.
5. Ak si jednotliví zástupcovia rady neplnia svoje povinnosti načas, resp. vôbec, alebo hrubo porušia školský poriadok, môžu byť odvolaní iba členmi Školského parlamentu.
6. Riaditeľ školy je čestným členom predsedníctva.
7. Dospelí členovia parlamentu majú pri hlasovaní iba poradný hlas.
8. V prípade rovnosti hlasov má predseda právo dvoch hlasov.
9. Školský parlament bude zasadať raz do mesiaca, termín si určia členovia na svojom zasadnutí. Zasadnutia parlamentu zvoláva predseda. Ten vedie i rokovanie, ale vedením zasadnutia môže poveriť aj ktoréhokoľvek člena rady.
1.4 ROKOVANIE ŠKOLSKÉHO PARLAMENTU1. Program na rokovanie parlamentu pripravuje jeho predsedníctvo.
2. Súčasťou každého zasadnutia môžu byť interpelácie žiakov na vedenie školy a pedagogický zbor a naopak.
3. Z každého rokovania rady je potrebné vyhotoviť zápis. Ten bude zabezpečovať zapisovateľ v spolupráci s členom pedagogického zboru.
4. Predsedníctvo rady má právo zvolať aj mimoriadne zasadnutie na návrh musia ktoréhokoľvek poslanca, pedagogického pracovníka, pokiaľ uzná, že predložené problémy sa musia okamžite riešiť.